Opýtaj sa Fera Mrázika - horského sprievodcu a tatranského záchranára #3

Ak si chceš vychutnať úžasné zimné panorámy bez skipassu, je dobré ovládať svoje vybavenie, pravidlá pohyb v teréne a základy lavínovej bezpečensti. Najhodnotnejšie informácie, prirodzene, pochádzajú od záchranárov či inštruktorov. Preto sme vyspovedali pohodového horského sprievodcu, lavínového inštruktora a dobrovoľného záchranára Fera Mrázika.

Vieš si predstaviť lepšie meno pre lavínového inštruktora?

Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Oddaný horám sa rozhodol ísť rovnakou cestou ako jeho otec. Už v 2000 roku sa stal členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ. V 2009 roku získal titul predsedu Tatranskej horskej služby. V tom istom období sa stal medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.

Na čo treba pri skitouringu dávať pozor? 

Technické a organizačné chyby

Chyby začiatočníkov by som rozdelil do dvoch kategórií, a to na technické a organizačné. Pod technickými chybami rozumiem priamo tie, ktoré súvisia s vykonávaním pohybu. Organizačné sú tie, ktoré súvisia s tým, ako a kde sa pohybujete. Z technického pohľadu, veľa začiatočníkov nevyužíva aktívne sklz lyže, dokonca  pri krokoch dvíhajú nohy. Paličky im dosť často slúžia iba na okrasu – nevyužívajú ich pre samotný pohyb vpred.

Nebabuš sa

K základným technickým chybám by som pridal aj prehnané vrstvenie oblečenia, ktoré spôsobí rýchle prehriatie organizmu počas stúpania. Následná vlhkosť spolu s vetrom môže zapríčiniť podchladenie. Pocit mierneho chladu pred aktivitou a pár overených a funkčných vrstiev v batohu sú zodpovedným riešením. Menej je, jednoducho, viac – a to neplatí len vtedy, keď sa chlap rozhliada po pláži :)

Bacha na brzdy 

Určite by sme nemali zabudnúť na brzdy. Brzdy na skialpinistických lyžiach fungujú o čosi inak ako na zjazdových a to treba mať na pamäti. Vždy keď lyže vyzúvate, je potrebné si uvedomiť, či sa lyža môže dať do pohybu. Lyža so zaaretovanou brzdou, alebo úplne bez brzdy sa môže stať v okamihu neriadenou strelou. To platí hlavne na zjazdovke. 

Organizačné chyby

Teraz k organizačným chybám. Tu vidím jadro dnešných problémov medzi lyžiarskymi strediskami a skitourermi. Je super, že čoraz viac ľudí má záujem o aktívny pohyb a „prepadávajú vášni“ skitouringu, no prepadnúť jej nestačí. Svojim radostiam treba prispôsobiť aj správanie. „Šliapačov“ je na zjazdovkách čoraz viac, no bohužiaľ, keďže chýba osveta, nie každého (a dupľom odkysličeného) šliapača napadne, ako a kde sa pohybovať a aké prvidlá dodržiavať.

Ako v doprave , tak aj na lyžiach

Ak si sadneš za volant, je potrebné dodržiavať dopravné predpisy. To isté platí aj na svahu. Bohužiaľ, nie každý si to v tej chvíli uvedomuje. Na zjazdovke je dopravné značenie poredšie. 

Najčastejšie chyby pri výstupe zjazdovkou

• Výstup inak ako krajom zjazdovky. 

• Namiesto toho, aby šli za sebou, skialpinisti vystupujú v družnom rozhovore vedľa seba.

• Miesto na oddych volíme tak, aby sme boli na úplnom okraji zjazdovky tak, ako autom za krajnicou.

• Zjazdovku prechádzame z jednej strany na druhú iba na prehľadných miestach a len ak je to nevyhnutné. Volíme čo najkratšiu trasu prechodu. 

• Zjazdovka nie je priestorom pre serpentíny. Ak by bolo aj tak nevyhnutné nejakú urobiť, v žiadnom prípade tak nerobíme pod vrcholmi („padákmi“) zjazdovky.

Toto sú len úplne najzákladnejšie pravidlá, ktoré, mnoho ľudí neovláda. V zmysle zákona má prevádzkovateľ svahu možnosť pohyb skialpinistov usmerniť alebo aj vylúčiť.  Pred príchodom do strediska je potrebné si naštudovať príslušné lokálne pravidlá. Ak ich nebudeme rešpektovať, môže sa stať, že sa na niektorých lyžiarskych tratiach skialpinizmus úplne zakáže.

Voľný terén je samostatná kategória

Doteraz sme sa venovali skitouringu na zjazdovkách, úplne inú kávu tvorí voľný terén.  Pri pohybe  vo voľnom teréne narastá množstvo potrebných vedomostí a zručností, ktoré treba ovládať. Za všetky spomeniem: 

• techniku jazdy vo voľnom teréne,

• orientáciu a pohyb v horách,

• posudzovanie stability snehovej pokrývky,

• celkové plánovanie túry.

Dá sa odpružiť a prežiť stredná lavína tak, ako ju prežil Liška z Pupenda?

Liška z Pupenda bol fakt „týpek“. Vraj nemohol pol roka odpísať frajerke na list, lebo ho “zavalila lavína“ – aspoň teda tak znela jeho odpoveď kamošom na lodi. Pamätám si tú scénu z Pupenda, ako to vysvetľoval s bielym walkmanom na rifliach. Po jeho odpovedi ostalo dosť dlhé ticho, zjavne kamoši brali jeho odpoveď s rezervou. Tá scéna je krásne nadčasová. 

Dnes síce chalaniská nemajú za opaskom polkilový walkman, ale hudba v ušiach im buší asi viac ako v rokoch walkmanových :) Namotivovaní freeride-ovými videami z YouTube (mimochodom, znamená to TyTrúbka? :D ) môžu fakt ľudia nadobudnúť presvedčenie, že nejakú tú lavínu dokážu odpružiť.

Nie je lavína ako lavína

Aká je pravda? Lavíny sa delia podľa veľkosti, odtrhu, podľa snehu. Lavíny z mokrého snehu sú síce pomalé, no zato prenášajú snehové hmoty veľkých hmotností – napitý mokrý sneh je mimoriadne ťažký. Kubík vody v kvapalnom skupenstve váži 1 tonu. A to je len meter x meter x meter. Tieto lavíny tečú rýchlosťou od 20 km/h, čo už je celkom svižné bicyklovanie. Ak uvážite tú hmotnosť v tej rýchlosti, tak si človek uvedomí silu lavíny – i keď pomalej. Oproti tomu prachový sneh má výrazne nižšiu hmotnosť, no lavíny z tohto snehu dosahujú rýchlosť až 300 km/hod. 

„Odpruženie stredne veľkých lavín“ by som teda radšej nechal len v úrovni listových výhovoriek Lišku :)