Opýtaj sa Fera - horského sprievodcu a tatranského záchranára #1
Zaujímavosti zo sveta horských sprievodcov a záchranárov! Prinášame ti sériu rozhovorov s inštruktorom lavínových kurzov, horským záchranárom a sprievodcom Ferom Mrázikom.
Ak chceš objavovať panorámy, ktoré bežní lyžiari nemajú šancu nájsť, základné informácie o lavínovom nebezpečenstve musíš mať v malíčku. Najhodnotnejšie informácie prichádzajú priamo z dielne lavínových záchranárov. Pripravili sme si pre teba sériu otázok a odpovedí pohodového horského sprievodcu, lavínového inštruktora a dobrovolného záchranára Fera Mrázika.
Na aké oblečenie Fero nedá dopustiť a čo všetko musí ovládať zimný turista?
Prečítaj si druhú časť nášho rozhovoru
Vieš si predstaviť lepšie meno pre lavínového inštruktora?
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia. Oddaný horám sa rozhodol ísť rovnakou cestou ako jeho otec. Už v 2000 roku sa stal členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ. V 2009 roku získal titul predsedu Tatranskej horskej služby. V tom istom období sa stal medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.
Ako si sa dostal k tejto práci?
Narodil som sa vo Vysokých Tatrách. Môj ocino bol dlhoročným náčelníkom Horskej služby. Mňa mal už v pokročilejšom veku, no stále chodil po horách a sprevádzal ľudí. Po horách sme chodili ako rodina aj s mamkou.
Potom prišlo obdobie, kedy mali ma viac bavili naháňačky po lese. Hory mi „do nosa udreli“ opäť ako 15-ročnému. Chvalabohu mi sedela veľkosť ocinovej skialpinistickej lyžiarky a tak som sa začal motať po kopcoch. Znie až nereálne, že v tej dobe sa ťažko hľadal parťák, pretože o skialpinizme vtedy nevedel takmer nikto. Aj vybavenie bolo vzácne.
Aký otec, taký syn…
Dnes, najmä počas korony, sa stal skialpinizmus (alebo skôr skitouring) úžasným hitom. Predtým sme si aké-také lyžiarky či viazanie ledva zohnali, dnes si ich ľudia dokážu kúpiť podľa tohtoročnej farby čapice :)
S pohybom v horách človek začal vnímať, že sa v nich nedejú len úsmevné veci, ale aj úrazy a chcel ľuďom pomáhať. A ani neviem ako to zbehlo a už je to vyše 20 rokov čo som si dával prihlášku do Tatranskej horskej služby – dobrovoľného zboru (www.ths-dz.sk). A asi 10 rokov dozadu som sa stal medzinárodným horským sprievodcom UIMLA. Najprv som sa „motal“ po našich kopcoch a potom som začal chodiť aj „von“, teda mimo Slovenska.
Aký je tvoj najsilnejší zážitok z tejto práce?
Čo sa týka silných zážitkov, netradičné sprevádzanie som zažil na možno niekomu „všednom“ turistickom chodníku na Téryho chatu. Sprevádzal som skupinu ľudí s transplantovaným srdiečkom. Z Hrebienka má túra na Téryho slušné prevýšenie – 800 výškových metrov. V kombinácii s pokročilejším vekom mojej skupiny tejto túre prislúchal rešpekt.
“Sprevádzal som skupinu ľudí s transplantovaným srdiečkom”
Doslova „srdečnú“ radosť z Tatier mi ukázali tí, ktorým srdiečko niekto venoval… Oni si ten vek zas až tak moc nebrali. Podľa nich mali traja chlapi dohromady len 25 rokov. Tvrdili, že vek sa im s novým srdcom počíta nanovo. Bolo úžasné ich sledovať. Tempo celý čas parádne, či sme šli po skale alebo v snehu. Entuziazmus, v batohu kuker a stále dobrá nálada. Mladí by mohli závidieť! Ťažšie to šlo skôr ich polovičkám. Svoje si odmakali, keď bolo s ich manželmi pred transplantáciou ťažko.
Vedel/a si, že...
V Čechách bolo doposiaľ vykonaných 1100 transplantácií. Na Slovensku sa začalo v roku 1998 a dnes je ich okolo 300.
Nepálsky “chaos”
V rámci bizarností mi napadla reakcia dvoch klientov - manželskej dvojice, ktorá mala záujem vidieť Himaláje. Ja som bol práve vtedy v Nepále, tak som ich bol čakať na letisku. Situácia mi neprišla nijako nezvyčajná. Inak svoje vystúpenie z lietadla vnímali oni.
Solídny pár, ktorý nemal predchádzajúce skúsenosti z podobných krajín, sa po vypísaní víz dostal von z letiskovej budovy. Zbadali Nepálčankov a (z nášho pohľadu) chaos na uliciach. Viete, ako vyzerá Nepál po poslednom zemetrasení? Asfalt tu pomaly nenájdete, zato si užijete prach, trúbenie a “infraštruktúru”. Manželom sa z očí dali čítať titulky: “Toto je omyl, my sem nepatríme. Tu sa nedá žiť, ideme domov.“
Situácia sa samozrejme upokojila a z Nepálu odchádzali s úsmevom na tvári a… nie okamžite, ale po peknom treku :) . Človeku to tak nepríde, keď to tam poznáte. Pre západnú civilizáciu, ktorá sa riadi „systémovo“, sa zdá Nepál či India ako absolútny chaos. To je to, čo my, západniari tak nezvládame.
Zaujíma ťa viac vecí z prostredia horského vodcu? Pripravujeme pre teba otázky ohľadom Ferovej horskej výstroje. Môžeš sa tešiť aj na najčastejšie chyby, ktoré podľa neho robia začínajúci skitoureri.
Prečítaj si, čo musí ovládať zimný turista a na akú výbavu nedá Fero dopustiť.
